·
4 minute read
Moje zápisky lektorky – deň po dni, o tom, čo sa dialo v triede aj vo mne
Nie každý tréning sa dá zachytiť iba prostredníctvom programu, tém a použitých metód. To najdôležitejšie sa často odohráva medzi slovami – v pohľadoch, v tichu, v otázkach, v emóciách a v momentoch, keď si človek dovolí uvidieť seba aj druhých trochu inak.
Počas tréningu Coaching and Mentoring for Educators and Managers – Part 2 vo Varne v Bulharsku som si každý deň zapisovala svoje postrehy, pocity a uvedomenia.
Nie ako hodnotenie účastníkov. Ani ako odbornú správu z tréningu.
Sú to moje osobné zápisky lektorky, ktorá bola súčasťou všetkého, čo sa v triede dialo – sprevádzala proces, pozorovala ho a zároveň ho sama prežívala.
Zachytávajú môj pohľad na dôveru, ktorá postupne vznikala. Na odvahu ľudí otvárať dôležité témy. Na chvíle napätia, radosti, pochopenia aj ticha. A tiež na to, čo tento týždeň prinášal mne samotnej.
Pondelok 17. augusta 2026
Sila prvého stretnutia
Deň sýty, plný a silný. Nad moje očakávania.
Stret s realitou a s druhými. Zásah.
Sila, nové poznanie a nové perspektívy.
Čas na zamyslenie sa nad sebou, druhými a samotnou podstatou tohto školenia.
Cítim sa vnímavá voči potrebám druhých, otvorená vnímať ich potreby a podporiť ich na ich osobnej ceste profesionálneho a osobnostného rastu a rozvoja počas tohto spoločného týždňa.
Prvý deň priniesol intenzitu, ktorá sa nedala prehliadnuť. V triede sa stretli rôzne príbehy, skúsenosti, očakávania aj potreby.
Už od začiatku bolo cítiť, že tento tréning nebude iba o technikách koučovania a mentoringu.
Bude najmä o človeku.
Utorok 18. augusta 2026
Keď sa ľudia odvážia byť autentickí
Dnešok sa niesol v rôznych farbách emócií aj zmyslov.
Precítila som chvíle uvedomenia a rozjasnenia, pri ktorých som bola na chvíľu pozorovateľkou.
Vrúcna vďaka za ochotu, otvorenosť, autenticitu aj odvahu ponárať sa do tajov psychológie človeka a jeho prežívania.
Každý z nás má svoj príbeh, svoj vlastný život. Mňa vždy zahreje na duši, keď vidím, ako si túto pravdu ľudia v mojom okolí uvedomujú.
Prajem im veľa šťastia, radosti a pokoja.
V tento deň sa priestor v triede začal meniť. Ľudia sa postupne otvárali, pomenúvali svoje prežívanie a dovolili si byť nielen účastníkmi tréningu, ale aj sami sebou.
Pre lektora sú práve takéto chvíle vzácne.
Uvedomujem si v nich, že mojou úlohou nie je mať všetky odpovede. Mojou úlohou je vytvárať priestor, v ktorom môžu ľudia objavovať svoje vlastné.
Streda 19. augusta 2026
Emócie, slová a sloboda
Paleta rôznorodosti a intenzity.
Dnes som vnímala dosah slov, ich rôzne interpretácie účastníkmi tréningu, ale aj potrebu slobody a voľnosti.
Slobody, ktorá vytvára priestor na aktivovanie tej časti alebo toho zdroja, ktorý sa v nás prirodzene prediera na povrch.
Pokoj v prítomnom okamihu a plnosť prežívania tu a teraz.
Napĺňa ma citlivosť a možno aj nové poznanie o sebe, svojich pocitoch a potrebách v danom okamihu prítomnosti.
Ďakujem a oceňujem každého, kto dáva priechod všetkému, čo vzniká, odchádza či rastie.
Streda mi opäť pripomenula, akú silu majú slová. Rovnaká veta môže v každom človeku vyvolať inú reakciu. Môže otvoriť, povzbudiť, zneistiť, zastaviť alebo prebudiť niečo, čo dlho čakalo na svoju príležitosť.
Ako lektorka som si intenzívne uvedomovala potrebu nechať ľuďom slobodu.
Netlačiť ich k odpovediam. Neurčovať tempo ich vnútorného procesu. Dôverovať tomu, že každý človek vie, kedy je pripravený urobiť svoj ďalší krok.
Štvrtok 20. augusta 2026
Prirodzenosť. Ľahkosť. Láska.
Autenticita v nás a okolo nás prináša podnetné a objavné prežívanie všetkých zúčastnených.
Spôsob, akým sa moje princípy prirodzene prepojili s týmto procesom, mi priniesol nádherný pocit potvrdenia užitočnosti všetkého, čo som na svojej ceste zažila, spoznala a naučila sa.
Môj vlastný zámer – spustenie programu Srdce lídra a rozvoj mojej osobnej značky – sa dal do pohybu. Som šťastná a pripravená urobiť ďalší krok vpred.
Pre ľudí, ktorí sa so mnou stretnú v čase a priestore vhodnom pre ich osobnostný a profesionálny rast a rozvoj.
S láskou a odvahou, otvorenou mysľou a rozvahou.
V ústrety zmysluplnejšiemu a ľudskejšiemu svetu, v ktorom má každý právo na lásku, radosť a život v súlade so sebou, s ľuďmi, so zvieratami aj so svojimi ambíciami.
Štvrtok bol pre mňa dňom vnútorného potvrdenia.
Videla som, ako sa moje dlhoročné skúsenosti, princípy, intuícia a spôsob práce prirodzene prepájajú s tým, čo sa odohrávalo v triede.
Nemusela som nič dokazovať. Stačilo byť prítomná, pozorná a otvorená tomu, čo prichádzalo.
Práve v takýchto chvíľach cítim, že tréning nie je len odovzdávaním poznatkov. Je živým priestorom, v ktorom sa stretáva profesionálna skúsenosť s ľudskosťou.
Piatok 21. augusta 2026
Vďačnosť. Pokora. Oslava.
Oslava týždňa plného rôznych farieb, chutí, zvukov, obrazov a veľmi silných a podnetných zážitkov.
Uvedomenie, že všetko prichádza v správnom čase a odchádza presne vtedy, keď sa rozhodneme ísť ďalej a otvoríme sa novým výzvam na ceste za svojím životným poslaním.
Ďakujem.
Púšťam a idem ďalej.
Posledný deň bol oslavou spoločnej cesty. Nie oslavou dokonalosti ani splneného programu, ale odvahy vstúpiť do procesu, zostať v ňom a dovoliť si byť zmenený tým, čo priniesol.
A na úplný záver sme urobili ešte jednu vec.
Napísali sme listy svojim budúcim JA.
Každý účastník si na chvíľu sadol sám so sebou a napísal slová človeku, ktorým sa ešte len stáva. Svoje myšlienky, priania, uvedomenia, možno záväzky či otázky, ktoré si chce zo spoločného týždňa odniesť ďalej.
Listy dnes opatrujem ja.
Vrátia sa k svojim autorom až na Vianoce, keď im ich pošlem ako malý darček a pripomienku nášho spoločného času vo Varne.
Verím, že otvorenie vlastného listu po niekoľkých mesiacoch bude príjemným návratom k tomuto týždňu. Možno im pripomenie, kde v auguste stáli, čo si želali, k čomu sa odhodlali a kam sa odvtedy posunuli.
A možno ich vlastné slová prídu práve vtedy, keď ich budú najviac potrebovať – ako povzbudenie pokračovať na svojej ceste osobného a profesionálneho rozvoja.
Pre mňa je v tom krásna symbolika mentoringu a koučovania.
Nemôžeme cestu prejsť za druhého človeka. Môžeme však vytvoriť priestor, v ktorom si nájde svoj smer – a niekedy mu pomôcť poslať odkaz jeho budúcemu JA.
Odchádzala som s vďačnosťou za všetkých ľudí, ktorí boli súčasťou tohto týždňa. Za ich dôveru, úprimnosť, otázky aj ticho.
A tiež s uvedomením, že každý tréning mení nielen účastníkov, ale aj lektora.
Čo vo mne tento týždeň zostalo
Tento tréning mi opäť ukázal, že skutočný rozvoj nevzniká iba vďaka dobrému obsahu.
Vzniká tam, kde sa ľudia cítia bezpečne, prijato a slobodne. Tam, kde sa nemusia hrať na niekoho iného. Tam, kde môžu premýšľať, cítiť, pochybovať, objavovať a rásť vlastným tempom.
Ako lektorka som počas tohto týždňa sprevádzala druhých, no zároveň som pozorne vnímala aj seba. Svoje reakcie, potreby, intuíciu, citlivosť aj rastúcu istotu, že moja cesta má zmysel.
Z Varnej si preto neodnášam iba spomienku na jeden tréning.
Odnášam si potvrdenie, že ľudskosť, dôvera, autenticita a dobré otázky môžu vytvárať priestor pre skutočnú zmenu.
A práve takýto priestor chcem vo svojej práci vytvárať aj naďalej.
Priestor, v ktorom sa ľudia učia s ľudskosťou, vedú so zámerom a nachádzajú odvahu rásť.
A niekedy sa výsledok toho, čo sme spoločne zasiali, ukáže až neskôr.
Možno pri otvorení jedného listu na Vianoce.
A jeden taký list čaká aj na mňa.
Aj ja som si totiž napísala list svojmu budúcemu JA. Ten môj opatruje Katka, jedna z účastníčok nášho tréningu. A tak sa teším, že keď príde ten správny čas, nebudem listy iba posielať – jeden si otvorím aj ja.
Som zvedavá, čo mi moje augustové JA pripomenie. Čo sa za tie mesiace zmení, kam sa posuniem a ktoré z myšlienok, túžob a zámerov, ktoré som si vo Varne zapísala, sa stanú súčasťou môjho života.
Možno práve v tom je čaro rozvoja. Príbeh sa nekončí posledným dňom tréningu. Pokračuje ďalej – v každom z nás.
A keď príde čas otvoriť naše listy, rada sa s vami podelím o pokračovanie tohto príbehu.
