Písala som o tom, čomu som verila. A verím tomu dodnes.

Keď sa dnes vraciam k svojim starším blogom, mám pocit, akoby som otvárala malé okná do jednotlivých období svojho života. Vidím v nich, čím som vtedy žila, aké otázky som si kládla, čo ma znepokojovalo, čo ma povzbudzovalo a kam som chcela svojou prácou prispieť. V rokoch 2020 až 2024 som niektoré zo svojich myšlienok zdieľala aj prostredníctvom Blogu N na Denníku N.

Keď som si ich teraz otvorila všetky vedľa seba, uvedomila som si niečo, čo som v čase ich písania nemohla vidieť. Menila som sa ja, menila sa moja práca, pribúdali nové skúsenosti, projekty aj ľudia. Menili sa moje roly – od učiteľky a riaditeľky jazykovej školy cez developerku vzdelávacích programov až po prácu s lídrami a organizáciami. Podstata však zostávala veľmi podobná: človek, učenie, rozvoj, odvaha meniť veci a presvedčenie, že ak chceme meniť svoje organizácie či spoločnosť, potrebujeme začať od seba.

Môj prvý blog na Denníku N vyšiel v novembri 2020 pod názvom Svet sa príchodom mladej generácie mení, meníme sa s ňou. Bola to doba veľkých zmien a ja som premýšľala o tom, čo príchod novej generácie znamená pre školy, firmy aj spôsob, akým spolu žijeme a pracujeme. Písala som o slobode, ľudskosti, vzdelávaní a potrebe vytvárať prostredie, ktoré človeka podporuje v celoživotnom učení.

Keď sa k tomuto textu vraciam dnes, vidím v ňom zárodky mnohých myšlienok, ktoré som neskôr ďalej rozvíjala. Už vtedy ma totiž nezaujímalo iba to, čo sa má človek naučiť, ale čoraz viac aj to, v akom prostredí dokáže človek prirodzene rásť, prevziať zodpovednosť a rozvíjať svoj potenciál.

Svet sa príchodom mladej generácie mení, meníme sa s ňou
18. november 2020

O niekoľko týždňov neskôr som vstupovala do nového roka s témou líderstva. Vznikol blog 12 moderných predsavzatí pre nových lídrov v roku 2021. Keď ho dnes čítam, uvedomujem si, ako sa už vtedy začínala meniť moja predstava o tom, kto vlastne líder je. Prepájala som líderstvo s odvahou, intuíciou, dôverou, tímovosťou, vytrvalosťou, emóciami a schopnosťou neustále sa učiť.

Postupne som si totiž uvedomovala, že líderstvo sa nezačína funkciou ani titulom. Nezačína sa dokonca ani tým, ako dokážeme viesť druhých. Začína sa schopnosťou viesť seba. Poznať svoje hodnoty, rozumieť svojim rozhodnutiam, prevziať za ne zodpovednosť a mať odvahu pokračovať aj vtedy, keď ešte presne nepoznáme cestu.

Mnohé z týchto myšlienok so mnou zostali. Rokmi dozrievali, menili svoju podobu a postupne sa prepájali s mojou prácou s učiteľmi, manažérmi, lídrami a organizáciami.

12 moderných predsavzatí pre nových lídrov v roku 2021
2. január 2021

Vo februári 2021 som sa v blogu Ako staviame základy modernej cesty rozvoja učiteľa? vrátila k prostrediu, z ktorého som sama vyrástla – k učiteľom. Prostredníctvom medzinárodnej spolupráce sme hľadali spôsob, ako prepájať rozvoj učiteľa s prístupom zameraným na žiaka a zároveň so zmenou školy ako organizácie.

Čoraz viac som rozumela tomu, že učiteľovi nestačí priniesť ďalšiu metódu, učebnicu alebo školenie. Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, potrebujeme vytvárať prostredie, v ktorom môže rásť učiteľ, žiak, líder aj celá organizácia. Škola je živý organizmus a rast jedného človeka ovplyvňuje rast ostatných.

Práve tu sa pre mňa začali výraznejšie prepájať dve dovtedy možno oddelené cesty – rozvoj jednotlivca a rozvoj organizácie. Dnes ich už od seba prakticky neoddeľujem.

Ako staviame základy modernej cesty rozvoja učiteľa?
27. február 2021

V auguste toho istého roku som sa k téme transformácie školstva vrátila otázkou Čo potrebujú naše školy v súvislosti so zmenou, ktorú prináša Plán obnovy? Aj vtedy som sa snažila pozerať za samotné opatrenia, dokumenty a systémové zmeny.

Pretože každá reforma sa napokon stretne s konkrétnym človekom. S riaditeľom školy, ktorý ju má viesť. S učiteľom, ktorý ju má preniesť do triedy. So žiakom, ktorý ju má zažiť. S rodičom, ktorý potrebuje rozumieť tomu, prečo sa veci menia.

A práve schopnosť ľudí pochopiť zmysel zmeny, prijať ju a stať sa jej aktívnou súčasťou rozhoduje o tom, či sa zmena odohrá iba na papieri, alebo sa skutočne dostane do každodenného života školy. Táto myšlienka ma sprevádza dodnes. Organizácie nemenia dokumenty. Organizácie menia ľudia.

Čo potrebujú naše školy v súvislosti so zmenou, ktorú prináša Plán obnovy?
14. august 2021

Potom medzi mojimi blogmi nastalo takmer trojročné ticho. Nie však v mojej práci. Práve naopak. Bolo to obdobie intenzívneho učenia, skúšania, rozvíjania projektov a získavania ďalších skúseností. A keď som sa v apríli 2024 k písaniu na Blogu N vrátila, moja otázka už smerovala výraznejšie do budúcnosti: Aké zručnosti budú potrebné na trhu práce v roku 2030?

Impulz k tomuto článku pritom vznikol počas úplne obyčajnej hodiny angličtiny so zamestnancami firmy. Jedna téma otvorila druhú a z vyučovania sa stala diskusia o budúcnosti práce, technológiách, zmene a pripravenosti našich škôl.

Presne takéto momenty mám na učení rada. Učiteľ nemusí byť človekom, ktorý má všetky odpovede. Niekedy je oveľa dôležitejšie vytvoriť priestor, položiť dobrú otázku a byť pripravený objavovať odpovede spolu s ľuďmi, ktorých učíme.

Digitálna gramotnosť, emocionálna inteligencia, udržateľnosť, schopnosť pracovať so zmenou či celoživotne sa učiť pre mňa už neboli témami vzdialenej budúcnosti. Boli témami dneška. A dnes ich vnímam ešte naliehavejšie.

Aké zručnosti budú potrebné na trhu práce v roku 2030?
19. apríl 2024

Keď sa dnes na týchto päť textov pozerám ako na jeden celok, vidím medzi nimi niť, ktorú som v čase ich písania možno ešte nevedela tak jasne pomenovať.

Človek. Učiteľ. Líder. Organizácia. Spoločnosť.

Jedno ovplyvňuje druhé. Ak chceme kvalitnejšie školy, potrebujeme ľudí, ktorí v nich rastú. Ak chceme zdravšie organizácie, potrebujeme lídrov, ktorí dokážu viesť najskôr seba. Ak chceme pripraviť mladých ľudí na svet budúcnosti, potrebujeme sami zostať otvorení učeniu a zmene.

Na svojom profile na Denníku N som sa vtedy predstavovala slovami, že som srdcom učiteľka, telom manažérka a mysľou podnikateľka. Keď túto vetu čítam dnes, stále sa v nej spoznávam. Dnes by som však pridala ešte jeden rozmer – dušou som vizionárka.

Dušou vizionárka, mysľou podnikateľka, srdcom učiteľka a telom manažérka.

Duša mi ukazuje smer a dáva zmysel tomu, čo robím. Myseľ premieňa vízie na možnosti a príležitosti. Srdce ma stále vracia k človeku, k učeniu a k rastu. A telo mi dáva schopnosť konať, organizovať a premieňať myšlienky na skutočnosť.

A všetky tieto moje rozmery spája jedna cesta – rastiem, aby som mohla pomáhať rásť druhým.

Preto si tieto svoje staršie blogy prinášam aj sem, na svoj nový web. Nie ako archív toho, čo už bolo, ale ako míľniky cesty, ktorá ma formovala a priviedla k tomu, čomu sa venujem dnes.

Keď ich po rokoch čítam, niektoré myšlienky by som dnes možno pomenovala inými slovami. Niektoré by som rozvinula. K niektorým by som pridala všetko to, čo som odvtedy zažila a naučila sa. Ale práve v tom je ich hodnota. Zachytávajú ma takú, aká som v danom období bola – s otázkami, skúsenosťami a presvedčením, ktoré som vtedy mala.

A preto ich nechcem prepisovať. Chcem ich nechať ako stopy na ceste.

Možno sa k niektorému z nich vrátite spolu so mnou. Možno v ňom nájdete myšlienku, ktorá vznikla pred niekoľkými rokmi, ale osloví vás práve dnes.

A možno vám položí otázku, ktorá otvorí ďalšiu cestu aj vám.